História energetickej certifikácie - TOB Projekt

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

História energetickej certifikácie

Energetické certifikáty
Povinnosť energetickej certifikácie začala nadobudnutím plastnosti Zákona č. 555/2005 Z. z. a prvej vykonávacej vyhlášky č. 625/2006 Z. z.
V roku 2009 bola vydaná Vyhláška č. 311/2009 Z. z.. V tom istom roku bolo vydané metodické usmernenie ku uvedenej vyhláške.
V roku 2012 bol v nadväznosti na platnosť novelizovanej normy STN 730540 (2012) nový, v súčasnej dobe platný Zákon č. 300/2012 Z. z. na ktorý nadväzuje vykonávacia vyhláška č. 364/2012 Z. z.

Kompletný zoznam právnych predpisov sa nachádza na tu.

Tak ako aj v ostatných odvetviach, každá legislatívna zmena si vyžiadala aj zmenu formy energetického certifikátu.

Na nasledovných obrázkoch je zrejmý historický vývoj pre spotrebiteľa najviditeľnejšej 1. strany energetického certifikátu.
Na vrchnej časti energetického certifikátu sa nachádza číslo energetického certifikátu a identifikačné údaje energetického certifikátu.
Na ľavej strane pod identifikačnými údajmi sa má nachádzať grafické vyobrazenie objektu, uličný pohľad odfotený v čase obhliadky resp. spracovania energetického certifikátu.

Spoločným znakom všetkých typov energetických certifikátov je farebne rozlíšená škála energetických tried od A až po G. Ich význam sa nadobudnutím platnosti Zákona č. 300/2012 Z. z. a vyhl. 364/2012 Z. z. značne zmenil.

Pre energetické certifikáty vydané podľa Vyhl. 625/2006 Z. z. a Vyhl. č. 311/2009 Z. z. bol globálnym ukazovateľom, t.j. najpodstatnejším výsledkom celková dodaná energia, t.j. suma pre všetky miesta spotreby, t.j. vykurovanie a príprava teplej vody, osvetlenie, vetranie a klimatizáciu.

Pod farebnou škálou energetických tried sa nachádzajú horizontálne farebné pruhy, v certifikátoch podľa Vyhl. 625/2006 Z. z. a Vyhl. 311/2009 Z. z. sú pruhy 2, vrchny pre primárnu energiu, spodný pre emisie CO2. Nadobudnutím platnosti Vyhl. č. 364/2012 Z. z. sa hodnotenie primárnej energie presunulo na vertikálnu škálu a pribudlo hodnotenie od A0 až po G. A toto je jedna z najpodstatnejších zmien, keďže globálnym ukazovateľom už nie je celková dodaná energia, ale primárna energia.

A čo to vlastne je primárna energia?
Hodnotenie podľa celkovej dodanej energie má pre konečného spotrebiteľa najopodstatnenejší význam keďže, zjednodušene povedané významovo zodpovedá energetickej náročnosti jeho objektu. Nezohľadňuje sa však aké energetické nosiče sú použité na zabezpečenie prevádzky vykurovania budovy, prípravy teplej vody, osvetlenia ani vetrania a klimatizácie. Primárna energia nám teda hovorí ako je naša budova energeticky úsporná z pohľadu ku prírodným zdrojom.

Hodnotenie podľa primárnej energie teda nie je samoúčelné.

Počiatky hodnotenia podľa primárnej energie boli zavedené Vyhláškou č. 311/2009 Z. z. kde bola definovaná požiadavka na primárnu energiu pre rodinné domy. Rodinné domy spĺňali minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť budov ak vypočítaná hodnota primárnej energie bola menšia alebo rovná ako 160 kWh/m2.rok. Metodickým usmernením z roku 2009 ku tej istej vyhláške bolo rozšírené uvedené hodnotenie aj na bytové domy a administratívne budovy.

 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky